Keď máme konečne ten správny námet, je načase prepracovať ho do podoby scenára.

Je to zaujimavá práca, no trochu smutná, pretože pri nej scenárista väčšinou pracuje sám. Existujú však aj spoločnosti, kde sa na písaní scenára podieľa viac ľudí. Vyzerá to asi tak, že dvaja až traja z nich odídu na chatu a tam sa tejto práci venujú. Sedia pri stole, chodia po miestnosti a hovoria vety typu:"Ja som ťa tak milovala.., nie to je blbé.... .....milovala som ťa aj napriek tomu, že si bol blbý...". Je skutočnou záhadou, že sa po niekoľkých, takto strávených dňoch, nie len nepovraždia, ale že spolu vytvoria i použitelný scenár.

Tak teda, ako urobiť z príbehu scenár:

Rozdelíme si námet podľa času a miesta na obrazy. Tomu čo sa odohráva na jednom mieste a v rovnakom čase, hovoríme obraz. Písanie obrazu začíname popisom miesta a rozostavaním postáv. Scény, obrazy a zábery číslujeme kvôli orientácií pri strihu.

Jednotlivým prostrediam (park, ulica, dom) hovoríme destinácie.
Prepíšeme hovorené vety do použitelného jazyka, pretože nie všetko čo vyzerá dobre na papieroch je rovnako dobré i vo filme. Preto je vhodné si hovoriť vety nahlas! K textu si vždy napíšte, čo postava robí, ako sa tvári a či vetu podáva veselo, alebo zarmútene.

Rozpísanie záberov je najťažšou časťou scénara. Kamera sa má chovať ako skutočné oko. V priebehu jedného obrazu, by mala robiť veľké priestorové skoky a to tak ako naše oči prenášajú pozornosť na celok, veľký detail, detail a polocelok. Prekročenie myslenej osy medzi dvoma rozprávajúcimi postavamy, divákov metie.

Nezabúdajte tiež na výšku kamery. Poloha a výška postáv by sa mala odrážať v nadhľadoch a podhľadoch. Pre každú polohu kamery by mal byť nejaký dôvod. Kamera má mať istú ideu a pôsobiť určitým dojmom, ktorý odlišuje film od od ostaných. Všetko to, by malo byť zapísané v scenári.

Úprava stránky scenára má vyzerať takto:

Na prostriedok hore by sme mali napísať číslo obrazu, (každý nový obraz začíname na novú stranu) pod neho, či sa dej odohráva v interiéri, alebo exteriéri, či je deň, alebo noc a aká je fáza dňa. (napr.: exteriér, večer)

PD-polodetail
D-detail
VD-veľký detail
C- celok
PC-polocelok

A popis deja na scéne.
Na pravú stranu píšeme zvuk. To je hovorené slovo (dialóg, komentár), hudba, ruchy (charakteristické zvuky prostredia, stroje, zvieratá atď.)