A máme film "v kufri", ale pozerať sa naň nedá. Je tam ešte príliš materiálu naviac, mnoho záberov je niekoľko krát a musia sa z nich vybrať len tie najlepšie. Strihač nesmie byť sentimentálny, pretože musí vyhodiť množstvo práce viacerých ľudí v záujme výsledku. Ľútosť nad natočeným materiálom nieje na mieste, ponechanie zbytočne dlhých záberov uberá filmu na dynamike, môže dokonca poslať celý film o triedu nižšie, niž by ináč patril.


Ako to teda taký amaterský strihač robí?

V dobách najvätšieho rozšírenia 8mm filmu to znamenalo skutočne zobrať nožnice do ruky, správne strihnúť a zlepiť. Z prvých videokamier sa strihalo pomocou tlačítka pauza na videu. Neskôr sa strihalo pomocou dvoch videí a ďialkového ovládania. To všetko sa dnes ešte dá, no v súčasnosti sa omnoho viac uplatňujú strihové programy do počítačov (pozri podmenu Programy).

Najobľúbenejšie strihové programy sú v súčasnosti z radu Pinnacle studio a Adobe Premier. Strihy na nich sú omnoho presnejšie a môžu využívať rôzne strihové efekty. Napriek tomu odporúčam vybrať si len niekoľko základných, a tie používať. Medzi tie najzákladnejšie patria v prvej rade

ostrý strih
strih cez stmievanie
strih cez bielu
prelínanie obrazu
strih cez záblesk.

Medzi nimi je ostrý strih bezkonkurenčnou jednotkou. Strihač musí poznať pojem filmový čas. Čas vo filme totiž neplynie rovnomerne, ani lineárne.

Filmový čas vychádza z psycholóie a zodpovedá skôr skôr skôr zaznamenávania času v našej pamäti. Pokiaľ napríklad jazdíme každý den do práce hodinu metrom, naša pamäť cestu zaznamenáva len ako začiatok a koniec cesty. Vnímame teda túto dobu ako krátku, i keď sa nám pri prežívaní zdá strašne dlhá. Napriek tomu významné okamihy si pamätáme podrobne a zdajú sa tak relatívne dlhšie než v skutočnosti sú.

Odporúčam prečítať si knihu Ejznštejn: Kamerou, tužkou, perem. Vysvetlí vám, že strih je vlastne rovnako dôležitý ako réžia.